Starfield je často skloňovaný ako najambicióznejšia sci-fi hra, aká tu kedy bola. Minimálne pod krídlami Xboxu ide o najväčší titul za zhruba posledné desaťročie. Na čele vývoja stál legendárny režisér Todd Howard, zodpovedný za niekoľko najlepších RPG vo videohernej histórii.
Obrovské ambície Starfieldu ukazuje aj neuveriteľný objem (na disku má hra takmer 120 GB), vďaka ktorému novinka obsahuje zhruba 100 hviezd a tisíc planét. Pracovať s hrou takejto veľkosti znamená, že aj nepatrné zmeny kódu môžu mať obrovské následky na výsledný produkt.
Bethesda tak musela byť veľmi opatrná a to je len jednen z dôvodov, prečo vývoj Starfieldu trval takmer osem rokov. S takouto štatistikou sa môže dnes pochváliť len veľmi málo hier. Tím navyše pri návrhu vesmíru používal skutočné pozičné údaje Mliečnej dráhy a celkovo sa na Starfielde podieľalo množstvo rôznych expertov.
Masívny objem ukazuje aj fakt, že toto sci-fi RPG obsahuje viac dialógov než Skyrim a Fallout 4 dokopy. Vývojári kládli dôraz na enormné množstvo detailov a Starfield chce byť splneným snom každého sci-fi nadšenca. Podobné ambície však so sebou nesú aj veľké riziká. Podarilo sa teda Bethesde naplniť očakávania a priniesť vesmírnu odyseu, aká tu ešte nebola?
Vitajte v roku 2330, ktorý vám odhalí najväčšie tajomstvá vesmíru
Starfield sa odohráva v ďalekej budúcnosti, kedy sa nám už dávno podarilo prekročiť hranice vesmíru. Úspešne sme sa dostali na Mars a opustili Zem, ktorej atmosféra už nie je prijateľná pre život. Ten je teraz bežnou súčasťou vesmíru, kde sme začali stavať kolónie a posunuli sa prirodzeným smerom.
Dej Starfieldu je vykreslený celkom reálne a ukáže vám, kam by sa ľudstvo o stovky rokov mohlo naozaj dostať. Vy sa do toho celého dostávate ako začínajúci baník, ktorého si budete môcť prispôsobiť k obrazu svojmu. Nejedná sa pritom len o vizuál, ale aj o rôzne vlastnosti či charakterové črty.
V úvode hry vás čaká bežná banícka šichta na jednej z planét, počas ktorej úplnou náhodou nájdete tajuplný artefakt. Táto udalosť vás rýchlo spojí so skupinou zvanou Constellation, ktorá podobné artefakty hľadá, skúma a snaží sa odhaliť ich tajomstvo. Sú totiž niečím, čo by raz a navždy mohlo zmeniť doterajšie chápanie vesmíru.
A to je všetko, čo by ste o príbehu Starfieldu bez spoilerov mali vedieť. Samotný dej je rozprávaný pomerne realisticky. Stretnete tu veľa postáv a budete viesť kvantum rozhovorov. Na rad prídu aj dialógové voľby či rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť príbeh. Tu však treba podotknúť, že bez angličtiny to nepôjde.
Starfield totiž nemá českú lokalizáciu, aj keď neoficiálna AI slovenčina a čeština sú už dostupné na internete (vidieť ich môžete aj na niektorých obrázkoch, kde som skúšal slovenčinu od Squiee). Preklad však nie je dokonalý a najviac trpia názvy položiek, z ktorých nemáte vôbec nič.
V prípade, že doň chcete ísť, preto odporúčam, aby ste v inštalátore zvolili len možnosť dialógov. Každopádne absencia oficiálnej lokalizácie je určite veľká škoda. Pochopiť masívne RPG s obsahom rôznych sci-fi výrazov môže byť problém aj pre jazykovo zdatnejších hráčov.
No a na to, aby ste si dokonale užili dej, je nutné, aby ste vedeli, čo sa od vás chce, kam idete, prečo tam idete a čo sa vlastne okolo vás deje. V opačnom prípade vás čaká značne ochudobnený zážitok. A to by bola škoda, pretože príbeh Starfieldu určite stojí za to. Je rozprávaný formou rozhovorov a prestrihových scén, aj keď tých by tu na môj vkus mohlo byť pokojne viac.
Riešia sa tu základné otázky ľudstva, ukazujú sa rôzne náboženstvá a frakcie. Ale aj všetko ostatné, čo so sebou prináša kolonizovanie vesmíru, vrátane rozličných aj tradičných problémov. Je to celé fajn, aj keď nečakajte niečo, čo by vás po stránke deja priklincovalo k stoličke. Obzvlášť na začiatku, kedy vás čaká úvod, ktorý je pomalý, trochu nudí a predstavoval by som si ho spracovaný o niečo lepšie.
Keď sa však rozbehne, určite si užijete kvalitný scenár a dialógy. Premisa je totiž dostatočne zaujímavá a aj samotné rozuzlenie dokáže prekvapiť. Príjemná je tiež dĺžka a hlavnú dejovú linku viete dohrať za cca 20 hodín. Tým však Starfield rozhodne nekončí a má ešte veľa čo ponúknuť. Hrateľnostne sa tu totiž viete dostať aj na stovky hodín a prakticky je na vás, koľko času vo vesmíre chcete stráviť.
Sterilná prezentácia prekvapí akciou
Zrejme nebudem sám, keď poviem, že Starfield mal pred vydaním celkom sterilnú prezentáciu. Aj vďaka nej či faktu, že hra pomerne realisticky vykresľuje budúcnosť ľudstva, som nevedel, čo mám vlastne od toho čakať. Našťastie (aspoň pre mňa) nie je Starfield žiadnym vesmírnym simulátorom.
Iste, sú tu veci, ktorých reálie skrátka nepustia. Príkladom je realistické vykreslenie hviezdnych sústav, rôzne parametre lodí, slušná fyzika či obmedzený kyslík, ktorý budete riešiť hlavne v prípade, že nazbierate veľa vecí a preťažíte sa. Aj napriek tomu som však rád, že Starfield našiel tiež svoju zábavnú časť.
O nej mimochodom Todd Howard hovorí, že ju hľadali takmer 7 rokov. Našťastie, podarilo sa, aj keď to nebude bez výhrad. Okrem spomínaných reálií vás čaká aj slušná akčná hrateľnosť. Jej základom sú prestrelky, kde na pomery Bethesdy prekvapí kvalitný gunplay. Nie je to síce ešte level Call of Duty, ale určite je zábavný a podstatne lepší, než naposledy predviedol taký Redfall (recenzia).
Na druhej strane je však škoda, že súboje v Starfielde časom pôsobia genericky a chýba im nejaké osvieženie. Najčastejšie budete stáť proti vesmírnym pirátom, ktorí zaujmú hlavne rozmanitou ponukou zbraní. Sem tam ich doplní robotický spoločník alebo vám cestu skríži nejaká mimozemská príšera.
Okrem toho sú tu ešte súboje na vašej lodi. Počas nich navyše dostáva priestor aj vyjednávanie cez vysielačku, kedy sa dá bojom vyhnúť, prípadne viete utiecť alebo sa dohodnúť na neútočení. Samozrejme v prípade, že nestretnete vesmírnych pirátov, ktorí nepoznajú nič iné než boj.
Ten môže prebiehať čisto vo vesmíre, prípadne sa na nepriateľské lode viete pripojiť a urobiť menšiu inváziu. Samotné lietanie vesmírom a boje sú však na môj vkus nudné a veľmi ma nebavili. Aj keď musím povedať, že ide skôr o subjektívny neduh, keďže nikdy som nebol fanúšikom spaceship strieľačiek.
Našťastie tu je to celé skôr taký doplnok, na ktorý občas narazíte počas misie. Grom hrateľnosti je však spomínaná akcia doplnená o rozhovory a presun na rôzne planéty, kde budete hľadať spomínané artefakty. Planét je tu celkovo cca tisíc, aj keď väčšina z nich je procedurálne generovaných a tvoria len prázdnu výplň, resp. nutnú vesmírnu kulisu.
Rozmanitosť a množstvo obsahu
Život v Starfielde tvorí len zhruba 10 % planét, kde sa bude odohrávať aj drvivá väčšina hrateľnosti. Papierovo to neznie nič moc, ale reálne ja Starfield dosť veľký a rozmanitý. K tomu pridáva naozaj bohatú porciu obsahu, kde fakt máte čo robiť. A najlepšie na tom je, že hra vás do ničoho netlačí.
Chcete si vychutnať len príbeh? Pokojne sa môžete venovať iba hlavnej dejovej linke bez toho, aby ste riešili niečo iné. Ale určite odporúčam, aby ste si občas odskočili aj k vedľajším úlohám, čo prináša skúsenosti aj rôzne vylepšenia. Okrem questov na vás čakajú aj aktivity typu prieskum, ťažba, skenovanie rastlín, tvorov či okolia.
Staviteľov určite poteší možnosť vytvoriť si vlastnú základňu alebo navrhnúť vesmírnu loď. Celé je to navrhnuté tak, aby si tu každý hráč našiel to svoje a Starfield aktivitami pokryl čo najširšiu možnú cieľovku. Veľkým plusom k tomu je, že prakticky všade tu máte možnosť rýchleho cestovania a hra vás nenúti stráviť dlhé minúty presunom.
Aj keď v niektorých obsahových prípadoch treba dodať, že kvantita neznamená kvalitu. To znamená, že narazíte aj na nudné a generické aktivity či misie na jedno kopyto. Problémom je tiež používateľské rozhranie, ktoré pôsobí preplnene a neprakticky. Všade je plno predmetov a inventár sa vám často naplní množstvom zbytočných surovín.
Navyše nie je veľmi prehľadný a používa sa dosť ťažkopádne. Rovnako zle je na tom aj porovnávanie jednotlivých surovín, vybavenia či zbraní. Často tak budete musieť dlhšie porovnávať niekoľko parametrov, aby ste zistili, čo je pre vás momentálne najlepšie.
Rovnako nepraktické je zbieranie, kde predmety nie sú rozdelené do kategórií. Skrátka sa pred vami otvorí tabuľka s výpisom položiek a vy sa rozhodnete, či beriete všetko alebo si podľa názvu vyberiete to, čo práve potrebujete. Narazíte však aj na pojmy, z ktorých bez otvorenia inventáru nie je úplne jasné, čo daná položka vlastne je.
Keď sme pri rozhraní, dosť otravné je aj využívanie rýchleho cestovania, kvôli ktorému musíte ísť do menu. Potom je nutné preklikať sa niekoľkými úrovňami mapy, nastaviť kurz a okrem načítania nasleduje aj krátka animácia. Spočiatku to pôsobí fajn, ale neskôr tento postup úplne zabíja praktickosť rýchleho cestovania.
Podmanivý vizuál v štýle NASA punku, ale aj technické nedokonalosti
Z nedostatkov však opäť musím prejsť k plusom, kam sa rozhodne radí celkové stvárnenie hry v štýle NASA punku. Vďaka tomu pôsobí Starfield dostatočne realisticky, čo je vidieť na rôznych modeloch lodí, interiéroch vesmírnych staníc, planétach a prakticky na všetkom.
Dokonca sú tu aj scény, ktoré by ste mali problém rozoznať od záberov z ISS, čo rozhodne veľmi chválim. Rovnako skvelá je aj rozmanitosť prostredí, kde sa pozriete napríklad na sci-fi mestá budúcnosti, vesmírne stanice, výskumné zariadenia či ťažobné bane. Rôzne planéty majú svoje biómy aj vlastnú gravitáciu, ktorá mierne upravuje váš pohyb.
Pekný je aj celkový vizuál, aj keď Creation Engine 2 je už dosť zastaralý, čo v niektorých momentoch uvidíte veľmi jasne. Najviac mi však vadilo, že Starfield sa dosť často mení na plejádu načítacích obrazoviek. Nie sú síce dlhé, ale časom dosť otravujú.
V praxi to vyzerá tak, že prídete k lodi a pred nastúpením vás čaká loading. Ten vás nepríjemne prekvapí aj pred odletom a ukrýva sa prakticky aj pred každými dverami. Ešte aj taký vstup do obchodu spustil krátke načítanie, ktoré tu naozaj už dávno nemá čo hľadať.
Krátko predtým som hral port 13 rokov starého Red Dead Redemption, kde môžete plynule chodiť na rôzne miesta vrátane budov a nečaká vás žiadny loading. Síce chápem, že Starfield je podstatne masívnejší, ale aj napriek tomu je tu načítania viac než dosť. Mimo toho je však novinka po technickej stránke najvyladenejšou hrou od Bethesdy.
Aj keď chybám sa tu nevyhnete, ja osobne som nemal veľké šťastie na závažnejšie bugy alebo veci, ktoré by mi vyslovene kazili zážitok. Starfield mi ani nepadal a technický stav je teda chvályhodný, rovnako, ako kvalitné audio. Tu vyniká dabing, ale hlavne krásny orchestrálny soundtrack, ktorý dokonale dotvára celkovú vesmírnu atmosféru.
Výhody:
-
celkový vizuál v štýle NASA punku
-
masívny obsah a množstvo možností
-
kvalitný scenár a dialógy
-
dobre zvládnutá akcia
-
výborné audio a atmosferický orchestrálny soundtrack
-
fakt, že vás hra do ničoho nenúti
-
všadeprítomné rýchle cestovanie
Nevýhody:
-
slabý úvod do príbehu
-
lietanie vesmírom a boje vesmírnych lodí sú pomerne nudné
-
veľa otravných načítacích obrazoviek
-
zle navrhnuté používateľské rozhranie
-
obsahovo miestami dôraz na kvantitu než kvalitu
Platformy: PC, Xbox Series X/s, Game Pass
Hodnotenie: 7/10
Záver
Aj napriek pompéznej prezentácii Starfield vo výsledku nie je revolučné sci-fi RPG, ktoré by definovalo žáner na ďalších 10 rokov. Dokáže však ohúriť množstvom možností a tučnou porciou obsahu. Tá je zabalená v naozaj podarenom štýle NASA punku s grandióznym orchestrálnym soundtrackom pre dokonale podčiarknutie atmosféry.
Na pomery Bethesdy tu tiež prekvapí dobre zvladnutá akcia a poteší fakt, že hra vás do ničoho nenúti. Celé je to navrhnuté tak, aby si tu každý našiel to svoje. Hlavne fanúšikovia hier ako Skyrim či Fallout budú ďaleko za hranicami zemskej atmosféry určite nadšene krochkať blahom. Vedia, čo od toho čakať a Starfield im to rozhodne dá.
Vesmírne pozlátko však ukrýva aj rôzne nedostatky, ktoré miestami ukazujú, že kvantita neznamená kvalitu. Úvod do príbehu je celkom nuda a zážitok kazí aj množstvo načítacích obrazoviek. Bethesda však s novou značkou určite nešliapla vedľa. Starfield má potenciál a stojí za vyskúšanie. Možno o to viac, že je prítomný aj v Game Passe a vďaka podpore modov bude fungovať ešte dlhé roky.
Diskusia k článku: