Štúdio Deck13 je známe najmä vďaka soulslike titulom ako Lords of the Fallen alebo The Surge. Aktuálne sa však nemeckí vývojári rozhodli vyskúšať niečo nové a namiesto hardcore žánru sa po dlhých rokoch otvárajú širšiemu publiku. S touto myšlienkou sa zrodilo akčné RPG Atlas Fallen, v ktorom vás čaká mytologické dobrodružstvo.
Novinku autori pred vydaním ambiciózne prirovnávali k mixu medzi God of War (recenzia) alebo sériou Horizon. Keď sa však pozriete bližšie, môžete vidieť aj podobnosti s Forspoken, Darksiders, Final Fantasy, Nier, Monster Hunter a pokojne by som ešte mohol pokračovať. Inšpirácia v tomto prípade však rozhodne nie je na škodu. Aj keď nie všetko vyšlo tak, ako by malo. Ako to teda s Atlas Fallen vyzerá vo finále?
Osloboďte ľudstvo od skazených bohov
Atlas Fallen vám vyrozpráva príbeh s pozadím božskej krutovlády, ktorú budete musieť zastaviť v úlohe neznámeho otroka. Toho si najskôr vytvoríte na svoj obraz a pokojne to môže byť žena alebo muž. Krátko po úvode hry zistíte, že máte šťastie v nešťastí, keď nájdete prastarú mytologickú rukavicu.
V nej sa ukrýva obrovská moc, ktorá môže raz a navždy zmeniť osud sveta a vytrhnúť ľudstvo spod útlaku skazeného boha Thelosa. A to je všetko, čo vám o príbehu bez spoilerov stačí vedieť. Veľkým plusom je, že si dej môžete naplno užiť vďaka českým titulkom. Samotné rozprávanie potom prebieha pomocou in-game rozhovorov, animovaných alebo klasických prestrihových scén. Aj keď škoda, že tých je trochu málo.
Ťažná sila príbehu tkvie vo vašej zvedavosti. Spolu s hlavným hrdinom totiž budete mať spočiatku viac otázok než odpovedí. Postupne však budete odkrývať pravdu nielen o svete, ale aj o rukavici, piesku a ďalších faktoch okolo veľkého konfliktu, ktorý ľudstvo uvrhol do temnoty. Dej na začiatku dobre odsýpa a bol som zvedavý, čo sa stane ďalej.
Dojem mi však postupne kazili slabšie napísané postavy, ktoré vás prakticky nemajú čím osloviť. Výnimkou bohužiaľ nie je ani totálne slabý hlavný hrdina. Keďže ide o prostého človeka z ľudu, pôsobí nemastným dojmom. Ničím si vás nezíska a vôbec som si k nemu nenašiel cestu. Podiel na tom má nielen jeho prázdna osobnosť, ale aj dabing, ktorý mi v globále prišiel odfláknutý a mdlý.
Akčné súboje s monštrami
Našťastie, podstatne lepšie je na tom Atlas Fallen po stránke hrateľnosti. Tu sa štúdio známe vďaka soulslike hrám otvára širšej cieľovke hráčov. Novinka totiž ponúka tri úrovne obťažnosti, kde nájdete ľahkú zameranú na príbeh, normálnu pre vyvážený zážitok aj ťažkú, ktorá vás slušne potrápi.
Toľko teória, ale v praxi obťažnosť trochu drhne. Nie je adekvátne vyvážená a aj na príbehovom zážitku prináša pasáže, ktoré vás slušne potrápia. Podľa mojich informácií by to však mali vývojári opraviť a lepšie vyvážiť day one patchom, takže im to nebudem rátať ako mínus. Okrem toho vám v hre môže pomôcť aj kamarát, čo by ju opäť malo urobiť o niečo ľahšou. Kooperáciu som však nemal možnosť vyskúšať.
Grom hrateľnosti zostávajú sekačkové súboje v štýle hier ako Bayonetta, NieR: Automata alebo Devil May Cry. Spoliehať sa budete na božskú rukavicu, vďaka ktorej budete môcť používať 2 aktívne zbrane. V súbojoch zohráva úlohu aj tzv. momentum. Ide o vzácny prach, ktorý sa generuje zasahovaním a porážaním nepriateľov.
Čím viac útočíte, tým viac momenta máte. Vaše zbrane sa pritom zväčšujú a rastie aj deštrukcia úderov, vďaka čomu spôsobujete väčšie poškodenie. Platí to však aj naopak a čím menej momenta, tým viac vás to bolí. S rastom momenta súvisí aj moc kameňov esencie.
Tie si viete priradzovať podobne, ako runy v God of War. Ukazovateľ momenta je rozdelený do troch úrovní, z ktorých každá obsahuje tri sloty pre kameň esencie. Každý z nich vám pri dosiahnutí potrebnej úrovne dá určité výhody, ako väčšie poškodenie, lepšia obrana alebo špeciálne útoky na bázi piesku.
K tomu všetkému patria aj rôzne kombá, uhýbanie, krytie, párovanie či skákanie. Dokopy tak dostávate súbojový systém, ktorý baví a určite patrí medzi najlepšie aspekty hry. Aj keď niekto si naňho možno bude musieť chvíľu zvykať.
Silu rukavice budete využívať na démonické prízraky, ktoré sa vynárajú z piesku. Delia sa na nižšiu, vyššiu a kolosálnu formu, čo zodpovedá aj ich náročnosti. Prekvapilo ma, že dokopy ponúka Atlas Fallen až 16 druhov nepriateľov. Pripomínajú rôzne mytologické príšery, ale ich pieskový vzhľad pôsobí genericky.
Často som preto mal pocit, že bojujem tak s 2 či 3 odlišnými druhmi, čo na sviežosti hrania príliš nepriadlo. Štandardných protivníkov dopĺňajú aj súboje s bosmi, kde bude nutné trochu taktizovať, útočiť na zraniteľné miesta a vyhýbať sa masívnej deštrukcii.
Komornejšie RPG adekvátnej veľkosti
Ako som spomínal vyššie, Atlas Fallen je žánrovo akčné RPG s dĺžkou okolo 15 až 20 hodín. Síce som zachytil prirovnania ku God of War alebo sérii Horizon, ale podľa mňa nie sú príliš na mieste. Produkcia od Sony patrí k vysokorozpočtovým blockbusterom, ktorým sa počiny ako Atlas Fallen nemôžu rovnať.
Na druhej strane to nemusí byť ani vyložene zlé. Objem Atlas Fallen určite poteší každého, kto nefandí nekonečným Assassin's Creed hrám od Ubisoftu. Máte tu, povedal by som, adekvátne veľkú mapu, ktorou putujete, resp. surfujete na piesku cez rôzne otvorené lokality. K tomu sa pridávajú RPG prvky v podobe rôznych vylepšení, schopností, brnení a štatistík.
Vo väčšine rozhovorov príde na rad aj dialógová voľba, aj keď možností je iba zopár a nie som si istý, či do nejakej miery ovplyvňujú príbeh. Ten vás čaká v hlavnej dejovej linke, ktorá sa točí okolo honby za úlomkami rukavice, ktoré vám pomôžu maximalizovať jej silu a poraziť zlovestného boha Thelosa. Príbehovú kampaň dopĺňajú aj vedľajšie questy, ktoré ponúkajú rôznorodú kvalitu.
Kým niektoré sú jednoduché, iné prekvapia svojou rozhiahlosťou, kedy na jednu úlohu nadviažu ďalšou a vetvia sa do jednej dlhšej sekvencie. Čaká vás napríklad záchrana stratených dedinčanov, ktorých zradil most. Budete riešiť aj prípad zlodeja obvineného z krádeže jedla a na rad prídu aj jednoduché puzzle elementy alebo efektná manipulácia s ruinami v piesku.
Celkovo je náplň fajn, aj keď za polovicou hry som už mal pocit, že nastáva mierny stereotyp. Okrem toho sa mi nepáčili nedostatky v detailoch. Išlo napríklad o zvláštne správanie postáv. Napríklad v momente, keď stretnete niekoho, kto vás ešte nevidel, ale osloví vás ako starý známy.
Alebo pomôžete oslobodiť väzňa, ktorý je spútaný a strážený. Po preukázaní jeho neviny vám hradná stráž sľúbi, že ho pustí. Vy tak čakáte, že mu odopnú putá a on s nadšením vybehne v ústrety novému životu.
Quest sa však skončí a väzeň ďalej zostáva spútaný sedieť so strážou nad hlavou prednášajúc repliku, ako sa teší zo slobody. Sú to len drobnosti, na ktoré síce nenarazíte stále, ale vývojári si určite mohli dať väčší pozor. Predsa len Deck 13 je skúsené štúdio a Atlas Fallen nie je ich prvou lastovičkou.
Vizuál v štýle minulej generácie
Dokonalý nie je Atlas Fallen ani po grafickej stránke. Celkovo pôsobí skôr ako hry z minulej generácie a miestami dokonca aj slabšie. Žiadny nextgen sa v tomto prípade teda nekoná. Dizajn nepriateľov je generický a svet by si zaslúžil podstatne viac detailov. Slabšie sú na tom aj modely postáv a nepotešia ani doskakujúce textúry objektov.
Jasne, môžete namietať, že Atlas Fallen nie je vysokorozpočtový blockbuster od Sony. S tým rozhodne súhlasím, ale v minulosti sme tu mali viacero hier, ktoré aj so skromným rozpočtom a počtom zamestnancov dokázali pripraviť veľmi pekný vizuál. Žiarivým príkladom je Kena: Bridge of Spirits, na ktorej robilo do 20 vývojárov a trojáčkovým titulom nie je ani A Plague Tale: Requiem (recenzia), teda jedna z najkrajších hier minulého roka.
Štúdio Deck 13 sa však do tejto kategórie rozhodne nezaradí, čo je určite škoda, aj keď Atlas Fallen rozhodne nie je najškaredšou hrou. Pochváliť musím snahu o rozmanité prostredia, ktorá celkom vyšla. Čakajú vás slnkom zaliate púšte, bane, lomy, jaskyne či obývané dedinky. Bojové animácie sú svižné a sem tam sa objavia aj pekné efekty.
Na PS5 ponúka Atlas Fallen dva režimy zobrazenia v podobe kvality a výkonu. Úprimne som si medzi nimi nevšimol nejaké veľké rozdiely. Výkon však dosahuje o niečo lepšie snímkovanie, aj keď nájdu sa oblasti, kde to pokrivkáva. Rovnako ako audio stránka, kde vlastne nie je veľmi čo chváliť.
Dabing je mdlý, hudba zabudnuteľná a hlasitosť nevyvážená. Počas celého hrania som totiž bojoval s tým, že kým súboje poriadne duneli, na rovnakej hlasitosti sa rozhovory v dialógoch rapídne stíšili. Problematické bolo aj využitie reproduktoru na ovládači DUALSENSE, ktoré miestami prakticky nefungovalo vôbec.
Výhody:
-
atraktívne zasadenie a koncept manipulácie s pieskom
-
zábavný súbojový systém namotaný na momentum
-
kvalita niektorých vedľajších questov
-
adekvátna veľkosť mapy aj hĺbka RPG prvkov (ani veľa, ani málo)
-
české titulky
Nevýhody:
-
slabá realizácia niektorých dobrých nápadov
-
odfláknuté postavy
-
nevýrazný hlavný hrdina, ktorý si vás nemá čím získať
-
genericky pôsobiaci nepriatelia
-
biedny dabing
-
grafická stránka by si zaslúžila viac detailov
-
miestami nevyvážená obťažnosť (vraj ju opraví day one patch)
Platformy: PC, PS5, Xbox Series X/s
Hodnotenie: 6/10
Záver
Aj keď som mal určité očakávania, Atlas Fallen napokon nebude hrou, ktorá štúdio Deck 13 katapultuje do vyššej ligy. Jednoznačne chválim snahu priniesť niečo nové, ale finálny výsledok nevyšiel tak, ako by som si želal. Hra rozhodne láka svojim atraktívny zasadením aj konceptom manipulácie s pieskom. Pridáva české titulky, zábavný súbojový systém a adekvátnu veľkosť.
Na druhej strane zamrzia nedotiahnuté detaily alebo chabá realizácia niektorých dobrých nápadov. Príbeh sťahujú odfláknuté postavy na čele s nevýrazným hlavným hrdinom, ktorý si vás nemá čím získať. Každopádne Atlas Fallen určite vo finále nie je prúser hodný Redfallu (recenzia). Zostáva však len fajn hrou, na ktorú ale po dohraní rýchlo zabudnete a ktorá rozhodne mala na viac.
Diskusia k článku: