Už je to asi 8 rokov, čo som sa naposledy tešil na nový diel série Assassin's Creed. Ako fanúšik značky som toho názoru, že hry dosiahli svoj vrchol s trilógiou Ezia, po ktorej to išlo mierne dole vodou. Napriek tomu ma bavil Black Flag, dokončil som Unity a veľmi som si užil aj Syndicate vo viktoriánskom Londýne. Nový diel každý rok však postupne spôsobil, že hráči začali byť presýtení a Ubisoft dal sérii dvojročnú pauzu.
Po nej prišiel veľký návrat v podobe Origins, ktoré odštartovalo novú éru veľkých asasínskych RPG na stovky hodín. Neviem ako vy, ale ja patrím k hráčom, ktorým tento štýl nesadol a postupne môj záujem o sériu rapídne ochladol. Vnútorný oheň však opäť naštartovalo oznámenie Assassin's Creed Mirage.
Jeho súčasťou bol totiž veľký prísľub v podobe návratu ku koreňom. To znamená, že sa nám do rúk opäť dostáva akčná adventúra s dôrazom na stealth. Cieľom je vrátiť do hry všetko to, čo fanúšikovia série tak milovali. A Ubisoft to zobral naozaj doslova, čo dnes môže byť tak trochu na škodu. Ako teda dopadla táto zdanlivá stávka na istotu sa bližšie pozrieme v našej recenzii.
Pouličný zlodej, ktorý sa pridá k vyššiemu dobru
Assassin's Creed Mirage sa odohráva v 9. storočí a ponúka orientálne prostredie Bagdadu. Z hľadiska časovej osi série je hra zasadená medzi Origins a Valhallu, s ktorou je spojená menšími udičkami. Napriek tomu však príbeh nevyžaduje predchádzajúce znalosti a otvára sa aj novým hráčom.
Dostávate sa do úlohy pouličného zlodeja Basima, ktorý využíva svoju vreckársku šikovnosť, aby sa v zemi zmietanej chudobou mal o niečo lepšie. Vďaka malým kšeftom narazí na komunitu miestnych asasínov, s ktorou ho spojí istá tragická udalosť. Všetko sa zbehne pomerne rýchlo a obyčajný vreckár dostáva ponuku, aby bojoval za vyššie dobro.
Pridá sa teda k tzv. Skrytým, ktorí ho vycvičia, príde o prst, dostane skrytú čepeľ a…veď to vlastne dobre poznáte. Pre nováčikov však dodám, že potom sa Basim vydáva na cestu za oslobodením Bagdadu, ktorý na pozadí ovláda tajný spolok. Ak sa vám opäť zdá, že zápletka neznie nijak prelomovo, nuž, chceli ste návrat ku koreňom, tak tu ho máte.
Assassin's Creed Mirage teda rozpráva klasický asasínsky príbeh boja Skrytých proti zlým silám, ktoré tajne ťahajú za nitky. Ubisoft si s tým nedal veľa práce a dejová linka mietami drhne. Má však aj dobré momenty, ale minimálne Basimova motivácia je vykreslená slabo a chvíľu potrvá, než dejová linka zaujme.
Rovnako sú na tom aj samotné postavy, kde mi chýbal niekto, koho by ste si obľúbili alebo aspoň zapamätali. Ak nerátam Roshan, ktorá vám utkvie hlavne pre svoj komický dabing s hlasom tuhej fajčiarky. Inak sú ale postavy skôr mdlé a nie je tu nikto, kto by sa priblížil ku Caterine Sforze, La Volpemu, Da Vincimu alebo Dickensovi.
Zabudnuteľný je bohužiaľ aj samotný Basim, ktorý pôsobí umelo a kúzlo jeho osobnosti je na slabej úrovni. Toto považujem za obrovskú škodu, pretože aj postavy boli kedysi niečím, čo patrilo k silným pilierom série Assassin's Creed. Aj v tomto smere by som si teda želal návrat ku koreňom.
Samotný dej je potom rozprávaný klasicky, teda formou rozhovorov a prestrihových scén. Napriek tomu, že sa nejedná o rozsiahle RPG, aj tu príde z času na čas na možnosť výberu odpovede. Väčšinou však ide o nejaké dve či tri voľby, ktoré nemajú nijaký dopad na príbeh a sú tu len do počtu.
Stará dobrá asasínska stealth hrateľnosť
Aj napríek slabším surovinám príbehovej zložky ponúka Assassin's Creed zábavu, za ktorú vďačí hlavne návratu k starej škole asasínskeho umenia. Ubisoft tu vracia prakticky všetko, na čo sú fanúšikovia pôvodných dielov zvyknutí. A práve na to ich Mirage určite zláka rovnako, ako zlákal mňa, bez ohľadu na výsledné hodnotenie.
Návrat ku koreňom totiž už dávno chcel každý, kto hrával sériu v čase, keď bola ešte na vrchole. Assassin's Creed Mirage vám tak hneď po prvých minútach hraniach ukáže, že je hrdým nasledovníkov svojich predchodcov. Nebudem klamať, keď poviem, že vlna nostalgie tu funguje veľmi dobre a skalní fanúšikovia budú určite spokojní.
Vrátil sa štýlovo spracovaný parkúr, doplnený o pekné animácie. Funguje spoľahlivo a aj napriek neistej prezentácii tu nie je dôvod na výčitky. Mirage vás nechá liezť a skákať prakticky po celej infraštruktúre Bagdadu, vrátane múrov, stromov, striech aj stĺpov. Pohybovať sa teda budete presne tak, ako ste na to boli zvyknutí.
Jadro hrateľnosti je navyše založené na starom dobrom stealth postupe. Basim sa dokáže zakrádať, splynúť s davom, skrývať v kôpke sena alebo zapískať a prilákať stráž, ktorú potichu zlikviduje. Nechýba ani vysoká tráva umožňujúca prechod inkognito, skrývanie mŕtvol alebo najímanie pomocných žoládkov.
Je tu prakticky takmer všetko, čo poznáme z dvojky, Brotherhood, Revelations či Syndicate. Mohlo by sa preto zdať, že Assassin's Creed Mirage je splneným snom fanúšikov, ktorý opäť zapáli iskru lásky k tejto sérii. Na hru sa však dá pozerať aj optikou dnešného hráča, kde novinka veľmi neobstojí.
Návrat ku koreňom je totiž z pohľadu dnešných hier trochu zastaralý a nemusí sadnúť každém. Ja som si ju v zásade užíval, ale aj napriek tomu by si podľa mňa stará dobrá asasínska formula na dnešné pomery zaslúžila osvieženie.Iste, zakrádanie a likvidácia skrytou čepeľou je stále super rovnako, ako možnosť pohladkať na ulici Bagdadu túlavú mačku.
Mirage by si ale určite zaslúžil v roku 2023 niečo, čo by ho viac priblížilo k dnešným hrám. Chýbalo mi tu viac interakcie s prostredím, kreatívnejší pohľad na questy alebo nejaké nové výraznejšie možnosti. Namiesto toho si vývojári opäť len požičiavajú niekoľko drobných prvkov z posledných dielov série, akým je napríkad orol na zmapovanie okolia. To môže byť opäť na jednej strane skvelé, na druhej slabšie.
V prospech Assassin's Creed Mirage však hovorí fakt, že hier v žánre stealth tu je dnes menej ako šafránu. Sila návratu ku koreňom je teda práve v tom, že nemá veľkú konkurenciu a čerpá zo základov, ktoré kedysi definovali úspech série. Stealth je teda stále dobrý a dokáže zabaviť. Len nad tou hrateľnosťou netreba príliš premýšľať a nebodaj ju porovnávať s hrami, ktoré spĺňajú štandardy tohto roka.
Jednoduché súboje aj umelá inteligencia v duchu návratu ku koreňom
Popri kradmom stealth postupe, ktorý je stále najsilnejšou časťou hry, príde v Assassin's Creed aj na klasické súboje. Už nie sú v souls štýle veľkých RPG a viete ich ukončiť aj jednou ranou tak, ako kedysi. Basim na ťuknutie využíva ľahký a na podržanie ťažký úder. Tie dopĺňa úskok a staré dobré párovanie.
Ak váš nepriateľ pri útoku blikne na žlto a stihnete zareagovať párovaním, môžete jeho atak odraziť a ťuknutím na ľahký úder ho efektne ukončiť. V prípade ťažkého utoku a červeného bliknutia musíte uskočiť. Počas boja tak striedate úskok s párovaním a popritom samozrejme môžete útočiť aj vy.
Jednoduchý systém sa snaží ozvláštniť strom schopností, kde si budete odomykať to, čo už poznáte. Príkladom je automatický kotúľ pri skoku z veľkej výšky, automatické okrádanie obetí, zvýšenie zdravia či lepší orlí pohľad. Okrem toho budete využívať aj sériu nástrojov, od ktorých zas môžete čakať čistú klasiku.
Ak vám hneď napadli uspávacie šípky, vrhacie nože, dymová bomba alebo zvuková návnada, dávam vám sto bodov, pretože toto je úplná trefa do čierneho! Jedinou drobnou novinkou je v tomto smere asasínsky fokus, ktorý vám umožní v jednej efektej sekvencii zabiť niekoľkých vojakov.
Či je tento prístup k novinkám dobrý alebo zlý záleží od vašej optiky a očakávaní, ktoré od série máte. Návrat ku koreňom však bohužiaľ doslova zobrala aj umelá inteligencia NPC postáv. Ide hlavne o stráže, ktoré pri súbojoch robia často to isté a počas stealthu sú hluché či niekedy aj slepé.
Všimnete si to napríklad v prípade, že zozadu zlikvidujete lukostrelca, vedľa ktorého na pár krokov stojí kolega s mečom a pôsobí, že sa nič nedeje. Podobne reagujú stráže aj na zvuk, kedy sa len rutinne prejdu, povedia si, že asi zle počuli a vrátia sa na svoje stanovište.
Ak počas toho náhodou niekto z dvojice hliadkujúcich vojakov zmizne, ten druhý okamžite stratí pamäť a to, že mu chýba kolega vôbec nerieši. Pôsobí to zvláštne hlavne dnes, kedy hráme hry ako A Plague Tale: Requiem alebo The Last of Us Part I, kde medzi sebou hliadkujúci nepriatelia bežne komunikujú.
Keď niekto zmizne, budú ho hľadať a už sme mohli vidieť aj situácie, kedy sa na vás NPC parťák naštve a prejaví emócie z toho, že ste zabili jeho kamaráta. V tejto oblasti sa mohol Ubisoft trochu vytiahnuť, ale bohužiaľ, ani tu z hrateľnosti neutrel pomyselný prach.
Black Box zabíjanie v štýle Unity a Syndicate
Štýl misií v Assasin's Creed Mirage je naviazaný na vyšetrovanie, vďaka ktorému postupne odhaľujete nové stopy. Tie získavate návštevou rôznych miest alebo pomáhaním ľuďom v Bagdade. Postupne sa tak dostanete k ďalším členom tajomného kultu a riešenie prípadov posúva vpred aj Basimov príbeh.
Je to navrhnuté dobre a pôsobí to sviežejšie než klasické misie rozhádzané po mape. Navyše vďaka tomu dobre odsýpa aj dej samotnej hry. Keď odkryjete všetky indície, čaká vás finálna asasinačná fáza. Jej štýl zostal verný dizajnu Black Box.
Poznáte ho z Assassin's Creed Unity a požičal si ho aj Syndicate. Pre pripomenutie, ide o to, že keď sa dostanete k vášmu cieľu, budete musieť preskúmať prostredie a hľadať spôsoby, vďaka ktorým ho dokážete eliminovať. Na niekoho treba počkať v skrýši a iného musíte zo skrýše vylákať.
Niekedy bude treba prekonať hradby pevnosti a efektívne to vymyslieť tak, aby ste sa vyhli desiatkam stráží, ktoré s vami po odhalení urobia rýchly proces. Mirage je predsa len zameraný prioritne na stealth. Je nutné sa zakrádať, útočiť z kríkov, zabíjať odzadu a používať asasínsku výbavu.
V praxi to nie je vyšperkované tak, ako ukázal napríklad nový Hitman, ale aj napriek tomu táto časť hry stále funguje. Hľadanie cestičiek či spôsobov eliminácie cieľov ma bavili a verím, že si ich užijete aj vy. Rovnako, ako niektoré asasínske kontrakty, ktoré fungujú ako vedľajšie questy.
Budete v nich napríklad zachraňovať básnika, ktorý si svojim drzým jazykom znepriatelil nesprávnych ľudí a teraz mu ide o život. Na rad príde aj kradnutie vzácnych predmetov, oslobodzovanie zajatcov alebo zabíjanie konkrétnych cieľov. Náplň je ale podobná ako v hlavných misiách a tiež tu bude treba využívať stealth a infiltrovať nebezpečné oblasti.
Akurát dej nie je rozprávaný pomocou prestrihových scén, ale in-game rozhovorov, čo nie je až také zaujímavé. Ale opäť ide o klasiku, ktorú poznáte zo starších hier série. Niektoré z vedľajších aktivít sú fajn, iné zas pôsobia ako vata a pozitívne je, že vás do nich Mirage nebude nútiť. Vie zabaviť aj v hlavnej kampani a vedľajšie odbočky sú skôr pre tých, ktorí stále nemajú dosť.
A to závisí hlavne od toho, ako vám návrat ku koreňom dnes opäť sadne. Niekomu nemusí vadiť nič z toho, čo som spomenul a Mirage si naplno užije tak, ako kedysi pôvodné hry série. Iný však musí rátať s tým, že vlna nostalgie nefunguje večne a ostrieľaná formula známa od roku 2009 už potrebuje výraznejšie oživenie.
Krásny Bagdad na Anvil engine
Na druhej strane má Assassin's Creed Mirage aj časť, ku ktorej nemám absolútne žiadnu výhradu. Je ňou grafické spracovanie na Anvil engine. Jeho štýl poznáte z Valhally a Ubisoft na ňom postavil aj Immortals Fenyx Rising. Mirage vďaka tomu vyzerá veľmi pekne a moderne.
Mestá sú obrastené palmami, tešia sa pomerne slušnému zaľudneniu a ponúkajú krásne orientálne výhľady. Prostredie má pritom čaro v každej dennej dobe. Večer láka na tajomnú atmosféru osvetlených domčekov, zatiaľ čo cez deň žiari v každom detaile. O to viac poteší, že v Mirage nechýba foto režim, kde nájdete aj rôzne filtre a možnosti úprav.
Ubisoft v oblasti otvorených svetov patrí k špičke a ani tu rozhodne nesklamal. Veľkosť Bagdadu je zhruba na úrovni Paríža z Unity s tým, že mestské časti dopĺňa aj okolie a púšť. Dostanete sa tu do celkom šiestich väčších lokalít, kde nebudú chýbať husto zaľudnené miesta či hory s asasínskou pevnosťou. Doplnia ich priemyselné oblasti aj obchodná štvrť s veľkým marketom.
Všade sa niečo deje, svet pôsobí živo a svoje čaro majú aj slnkom zaliate odľahlé púšte. Je fakt radosť prebehnúť sa po okolí či už pomocou štýlového parkúru, na vašej ťave alebo na koni. Veľmi dobre pôsobí aj Basimov model, ktorý má zozadu miestami až fotorealistické detaily.
Grafické nastavenia na PS5 ponúkajú dva režimy zobrazenia, kde máte na výber medzi kvalitou a vysokým snímkovaním. V prvom prípade hra uprednostňuje rozlíšenie aj dôraz na trochu lepšie detaily. V druhom sa snaží dosiahnuť 60 fps. Natívne som Mirage vyskúšal v režime kvality, ale mal som pocit, akoby mala hra problém miestami udržať 30 fps.
Veľmi rýchlo som sa teda prepol do režimu vysokého snímkovania. Rozdiel vo vizuále som po pravde až tak nevidel, ale nárast fps je tu značný a tých 60 fps hre fakt prospieva. Popri grafike sa ešte hodí vyzdvihnúť aj zvuk, hlavne krásny atmosferický orchestrálny soundtrack.
Výhody:
-
opäť dôraz na stealth
-
výborné zasadenie v orientálnom Bagdade
-
finálne asasinácie v Black Box štýle
-
veľmi pekný vizuál a scenérie otvoreného sveta
-
návrat ku koreňom (v snahe priniesť všetko dobré na predošlých hrách série)
-
férovo nastavená cenovka
Nevýhody:
-
Basima pôsobí nevýrazne
-
príbehu chýba väčší drive
-
slabšia umelá inteligencia nepriateľov
-
návrat ku koreňom (bez snahy o akékoľvek vylepšenia či osvieženie roky starého konceptu)
Platformy: PC, PS4, PS5, Xbox One, Xbox Series X/s
Hodnotenie: 7/10
Záver
Assassin's Creed Mirage je príjemnou spomienkou na základy série, ktoré ju dostali na vrchol. V prvom rade sa snaží zavďačiť fanúšikom pôvodných hier a opäť prináša akčnú adventúru s dôrazom na stealth či príbeh s jasným začiatkom a koncom. Vracia sa tu prakticky všetko, čo poznáte a ak ste značku kedysi mali radi, určite si tento návrat ku koreňom užijete. Pochváliť musím aj výborné zasadenie v orientálnom Bagdade, zábavné asasinácie v Black Box štýle a veľmi pekný vizuál otvoreného sveta.
Aj napriek tomu som sa však počas hrania nevedel ubrániť pocitu, že Ubisoft berie návrat ku koreňom až príliš doslovne. Vo výsledku tak prináša síce starú dobrú, vizuálne peknú, ale hrateľnostne miestami zastaralú hru, ktorá dnes možno nebude fungovať na každého. Treba ju brať skôr ako pochúťku pre fanúšikov. Ak medzi nich patríte dostanete naozaj všetko, čo k starému dobrému asasínskemu zážitku patrí. Nič viac a nič menej.
Diskusia k článku: