Segment malých dronov sa stáva čoraz zaujímavejším. Zábery z výšky vidíme v reklamách, seriáloch či YouTube videách a firmy ako Amazon sa začínajú seriózne zaoberať myšlienkou, že raz definitívne nahradia poštových kuriérov. Balíček jednoducho pristane pred vašimi dverami.
Bežní používatelia určite registrujú najmä drony od firiem DJI (Mavic Pro, Mavic Air, Spark) a GoPro (Karma), prípadne Xiaomi.
Lietanie s nimi však upravuje množstvo zložitých predpisov a neraz môže byť na hrane zákona. V niektorých krajinách nebudete mať problém, v Maroku vám naopak vášho miláčika zhabú už na letisku. Neprehľadná je aj situácia na Slovensku.
Čo vraví súčasná legislatíva
Aktuálne pravidlá v EÚ hovoria, že prevádzku dronov ľahších než 150 kg upravujú výhradne lokálne zákony každej členskej krajiny. Do tejto kategórie spadajú prakticky všetky modely - tie pre bežných zákazníkov aj väčšina profesionálnych riešení.
Zrejme nikoho neprekvapí, že na komerčné využitie (práve pre nakrúcanie reklám, filmov a iné podnikanie) väčšinou potrebujete celú sériu povolení, vrátane letového plánu schváleného miestnym centrom riadenia letovej prevádzky, poistky alebo certifikátu o absolvovaní leteckých skúšok.
Maličké drony od DJI či GoPro sú v niektorých krajinách považované za bezpečné a ak dodržíte určité pravidlá (nelietať nad skupinami osôb, nelietať v noci, vyhnúť sa zónam okolo letísk, nemocníc a elektrární, dodržať maximálnu výšku letu a priamu viditeľnosť na dron), nebudete mať problém.
Na Slovensku nemusí stačiť ani to. Nariadenie dopravného úradu č.1/2015 pozná pojem "lietadlá-hračky" do 0,5 kg, no sem podľa zákona o hračkách patria výrobky výlučne alebo čiastočne určené na hranie dieťaťa do veku 14 rokov - maximálne teda modely z hračkárstva a čínskych tržníc, rozhodne nie 430-gramový DJI Mavic Air. Ten teda bude diaľkovo riadeným modelom lietadla s maximálnou vzletovou hmotnosťou nižšou ako 20 kg.
S touto kategóriou bezpilotných lietadiel musíte dodržať nasledovné podmienky (skrátené):
- lietať do výšky 120 m nad zemou a 1000 m od osoby, ktorá ju ovláda
- lietať mimo hraníc rezervovaného vzdušného priestoru
- lietať mimo oblastí s faunou citlivou na hluk z leteckej prevádzky (ak nemáte povolenie)
- lietať vo vzdialenosti a výške väčšej ako 50 m od akejkoľvek osoby, stavby, plavidla alebo vozidla
- lietať tak, aby neboli prelietavané husto osídlené oblasti miest, obcí, zón alebo zhromaždiská ľudí na voľnom priestranstve, stavby
- nepribližovať sa k riadenému leteckému priestoru (okoliu letísk)
- nelietať v noci
Z vyššie uvedeného by vyplývalo, že ak s DJI Mavic Air dodržíte tieto pomerne rozumné bezpečnostné pravidlá, môžete bez obáv lietať. Osvedčenie o registrácii, letový denník, povolenia leteckého úradu či poistenie sa vás týkať nebudú, kedže váš dron nemá viac než 20 kg. Lenže, nebude to také jednoduché.
Drony s kamerou vstupujú do šedej zóny
Vo viacerých článkoch na internete nájdete viac či menej presne citované tvrdenia, že let s každým dronom s kamerou sa automaticky považuje za letecké práce a vy potrebujete absolvovať drahú registráciu drona, poistenie, vypĺňať letový denník a absolvovať rôzne skúšky. To nie je pravda.
Podľa Leteckého zákona sú totiž letecké práce "za odplatu vykonávané letecké činnosti v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, stavebníctve, zdravotníctve, na reklamu, na fotografovanie, na prieskum, ako vyhliadkové lety a podobne." - spomínané zložité a drahé podmienky s povinnou registráciou pre vykonávanie leteckých prác teda nepochybne potrebujú profesionáli z firiem zaoberajúcich sa nakrúcaním reklám a filmov z dronov, no rozhodne nie bežný človek lietajúci pre zábavu, pokiaľ nakrúca len video a nesníma statické fotografie. Zmeniť sa to môže v prípade nahratia videa napríklad na YouTube so zapnutou monetizáciou, čo už môže spadať do kategórie "na reklamu".
Problémy vám môže spôsobiť až postoj Ministerstva obrany, zákon č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a Vyhláška Ministerstva obrany č. 194/2007 Z. z..
Ministerstvo na svojej špeciálnej stránke s často kladenými otázkami uvádza, že letecké zaznamenávanie územia SR je forma leteckých prác podľa zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon), hoci vo vyššej citovanej defiinícii o leteckých prácach z leteckého zákona rozhodne nič také uvedené nie je. Navyše, všetky letecké práce sú podľa leteckého zákona vykonávané za odplatu.
Keďže si Ministerstvo obrany myslí, že každý let s kamerou je leteckými prácami, tvrdí aj, že lietať s kamerou môžu len osoby oprávnené na letecké práce. Ak by to tak bolo, lietať s dronmi vybavenými záznamovým zariadením by naozaj mohli len profesionáli s povoleniami, registráciou a skúškami.
Kameňom úrazu zostáva ešte bod o utajovaných skutočnostiach. Podľa MO SR je potrebné pred každým snímaním požiadať o povolenie a navyše, každý videozáznam poslať na dodatočné posúdenie, či náhodou neobsahuje utajované skutočnosti.
S dronmi bez kamery do 20 kg teda pri dodržaní pravidiel na Slovensku lietať môžete. S dronmi s kamerou podľa Ministerstva obrany bez povolení nie, hoci letecký zákon myslí len na profesionálov a tvrdenie, že každý let s kamerou spadá do definície leteckých prác, v ňom naozaj nevidíme. K problematike okolo ochrany utajovaných skutočností zachytených na videozáznamoch sa vyjadriť nevieme. Dodávame tiež, že zmienky o už udelených pokutách či iných postihoch pre rekreačných pilotov bežne dostupných dronov prakticky neexistujú. V tomto právnom zmätku sa tomu ani nečudujeme.
Európska únia chystá jednotné pravidlá
Európsky parlament v posledných dňoch schválil nové pravidlá pre drony. Presný vykonávací akt s detailnými predpismi však ešte musí vypracovať Európska komisia a následne ich do svojich zákonov zapracujú všetky členské štáty.
Na to, čo tieto zmeny prinesú, si teda ešte budeme musieť počkať. Európske inštitúcie jasne tvrdia, že segment dronov začína byť dôležitý a vytvára nové pracovné miesta. Predpokladáme teda, že lietanie s bežne dostupnými dronami z e-shopov dostane od EÚ zelenú, samozrejme za určitých bezpečnostných podmienok a v spolupráci s výrobcami, ktorých softvér už teraz nedovoľuje vzlietnutie v okolí letísk a podobne.
Jasné pravidlá by mohli ukončiť zmätok v slovenskej legislatíve, no tento vývoj bude ešte zaujímavé sledovať. Lietaniu na Slovensku totiž nebránia zákony o dronoch, ale o nakladaní s leteckými filmovými záznamami. Netrúfame si posúdiť, či zostane postoj Ministerstva obrany k ochrane utajovaných skutočností na leteckých záberoch rovnaký aj po zapracovaní Európskej legislatívy, ktorá de facto drony povolí.
Diskusia k článku: