Huawei P9 - inovátor z ďalekého východu

Recenzia vlajkovej lode s pekným 5,2'' Full HD displejom, kvalitnou kovovou konštrukciou a výborným duálnym 12 Mpix fotoaparátom.

Už minuloročná vlajková loď od Huawei ma presvedčila o kvalitách tejto spoločnosti a jej dotiahnutí sa medzi popredných výrobcov smartfónov. Výbornou hardvérovou výbavou, elegantnou konštrukciou, navyše pri zachovaní o čosi dostupnejšej cenovky než je to u konkurencie.

Tohtoročná vlajková loď len potvrdzuje dobrú kondíciu firmy. Model P9 opäť stavia na špičkovom hardvéri a elegantnom vzhľade, pričom na znak dospelosti sa aj on zameriava na konkrétnu oblasť, v ktorej chce vyniknúť. Veľký dôraz sa v poslednej dobre kladie na fotoaparáty v mobilných telefónoch, ktoré už na dovolenkách hravo zastúpia cenovo dostupné kompakty. Touto cestou sa vybral aj Huawei a model P9 bude okrem iného lákať na dvojitý fotoaparát vyvinutý v spolupráci s kultovou spoločnosťou Leica.

ikona

Základné info: Huawei P9Nová vlajková loď s 5,2'' Full HD displejom, čipsetom Kirin 955, až 4 GB RAM a 3 000 mAh batériou láka na duálny 12 Mpix fotoaparát, jeden RGB a druhý monochromatický. (živé fotografie)

Po kliknutí na obrázok sa snímka zväčší. Šípkami na klávesnici potom môžete ľahko preskočiť na ďalší.

Opäť ide o dizajnovú lahôdku zhotovenú z kovu a odolného skla. Žiaľ, príslušenstva pre P9 je na trhu zatiaľ iba poskromne, takže sa budete musieť o svojho nového kamoša starať príkladnejšie než napríklad o cenovo podobne nastavený iPhone SE, ku ktorému si kúpite obal, po akom vaše srdce túži.

Huaweiu sa podarilo poskladať tenučký, iba sedem milimetrov hrubý smartfón s veľmi príjemnou hmotnosťou (144 g). Konštrukčne mu niet čo vyčítať. Bočné steny sú zaoblené, zabrúsené diamantom a priamo prechádzajú do prednej a zadnej časti. V ruke sedí výborne. Uchopenie je napriek hladkým povrchom veľmi isté, a to aj pri fotografovaní pomocou jednej ruky. Rozumná šírka mi zasa umožnila pohodlne ovládať aj protiľahlú časť obrazovky. Tenký profil neublížil ani samotnej pevnosti. Huawei P9 sa nepodvolí ani silnejšiemu ohýbaniu v ruke.

Okrem hodnotnej konštrukcie na prvý pohľad zaujmú aj tenké, vraj iba 1,7 milimetrové rámčeky okolo displeja. K tejto hodnote však treba ešte pripočítať hrúbku čierneho rámčeka okolo displeja. Napriek tomu to vyzerá veľmi dobre. Pri zhasnutom displeji mám pocit, že pred sebou vidím smartfón s minimálnymi rámami, no ani pri rozsvietení obrazovky neprichádza sklamanie.

Z bohatej palety farieb sa na našom trhu objavia verzie Titanium Grey, Prestige Gold a Mystic Silver. Nám sa do rúk dostala druhá spomenutá. Biele prevedenie prednej steny dobre odolávalo odtlačkom, a rovnako tak aj sivá zadná stena. Tá bola náchylnejšia iba na odtlačky spotených rúk.

Pri rozložení prvkov do bočných stien výrobca neexperimentoval a všetko usadil rozumne. Najviac zaujme tá spodná. V jej strede nájdeme nový USB konektor typu C so symetrickým prevedením, pri ktorom už nemusíte rozmýšľať, ako kábel vkladáte. Okrem neho musím Huawei pochváliť aj za samotnú nabíjačku v balení. Na druhom konci kábla totiž nájdem klasický USB konektor, pomocou ktorého telefón prepojím s drvivou väčšinou počítačov a notebookov. To sa o kábli pri Nexuse 5X nedalo povedať a obsah z telefónu som musel do počítača kopírovať cez cloudové služby.

Ďalšie prekvapenie nájdeme hneď vedľa. Hlasný reproduktor už na prvý pohľad poteší rozumným umiestnením, no a po predvedení svojich zvukových kvalít je nadšenie ešte väčšie. Je iba jeden, ale svojím hutným prejavom vás presvedčí a medzi smartfónmi s jedným reproduktorom patrí k tomu najlepšiemu, čo na trhu momentálne nájdete.

V pravej stene pochválim mriežkované prevedenie tlačidla napájania, ktoré ho aj na dotyk odlišuje od vyššie položenej regulácie hlasitosti. V protiľahlej stene sa nachádza iba šuplík pre nanoSIM a micro SD kartu. Počas testovania som si vystačil s 32 GB interným úložiskom, z ktorého je pre používateľa dostupných približne 25 GB, no pri dlhšom používaní zrejme siahnete aj po microSD karte.

Hore by potešil infračervený port na ovládanie techniky v domácnosti, no nájdeme tu iba druhý mikrofón na potláčanie okolitého hluku.

Súčasnému high-endu nesmie chýbať čítačka odtlačkov prstov. Umiestnenie v hornej časti zadnej steny veľmi neobľubujem, no po podobnom riešení siahajú aj ostatní výrobcovia a my sa tak musíme prispôsobiť. Okrem veľmi pohotových reakcií a snímaní v ľubovoľnom smere priloženia musím výrobcu pochváliť aj za jej ďalšie možnosti využitia. Potiahnutím po čítačke smerom nadol vysuniete hornú lištu so skratkami a notifikáciami, potiahnutím v opačnom smere ju zrolujete. Potiahnutie doprava alebo doľava po čítačke si rozumie s galériou, kde slúži na posúvanie obrázkov. Niekedy zasa stačí prst iba priložiť. Napríklad pre zodvihnutie prichádzajúceho hovoru, zastavenie budíka alebo nasnímanie fotografie. Nebudete to využívať často, ale možno niektorý z týchto nápadov oceníte.

Ak som telefón držal v ruke, odblokovanie pomocou čítačky odtlačkov bolo pohodlné a rýchle. Menšie vrásky mi však robilo odblokovanie telefónu položeného na stole, čo je u mňa počas dňa dosť bežná poloha. Keďže Huawei akosi zabudol na užitočnú funkciu rozsvietenia displeja dvojitým poklepaním, displej som musel rozsvietiť pomocou tlačidla napájania v pravej bočnej stene, potiahnuť zablokovanú obrazovku smerom nahor a až následne sa mi zobrazil číselník pre zadanie kódu. Pri aktívnej čítačke je to zároveň jediná sekundárna možnosť odblokovania telefónu. Na kreslenie vzoru alebo zadanie alfanumerického reťazca musíte zabudnúť. A práve toto ma hnevalo počas troch týždňov s P9 najviac.

Pri zablokovanej obrazovke ešte ostaneme. Umiestniť notifikačnú diódu do mriežky slúchadla nad displejom nebolo najrozumnejším riešením. Počas dňa som si ju len málokedy všimol. Jej nevýrazné blikanie som nezachytil ani periférne, pomohol až priamy pohľad na telefón. Potom som ale v nastaveniach objavil funkciu rozsvietenia displeja pri prijatom upozornení a dióde bolo odpustené. Neprišiel som tak o žiadnu dôležitú informáciu.

Lenže ani s notifikáciami na zablokovanej obrazovke to nebolo najružovejšie. Z iných telefónov som zvyknutý potiahnutím do strany niektoré notifikácie vymazať a nechať si tam iba tie, ktoré sú pre mňa najpodstatnejšie. Na Huawei P9 mi tento krok chýba. Potiahnutie notifikácie do strany aktivuje zadanie PIN kódu telefónu a po vyťukaní sa dostávam priamo do príslušnej aplikácie. A to som niekedy nechcel.

Huawei ostal verný Full HD rozlíšeniu displeja, ktoré je stále viac než postačujúce a výrobcovi umožní uviesť svoju vlajkovú loď s prijateľnejšou cenovkou. Ide o 5,2-palcový IPS displej so zaoblenými okrajmi krycieho sklíčka (tzv. 2.5D efekt). S rovnakou úpravou krycieho sklíčka ste sa mohli stretnúť napríklad pri modeli Galaxy Note 4 od Samsungu. Vyzerá to veľmi pekne a navyše prst z displeja len tak skĺzne. Podanie farieb je verné, v nastaveniach je k dispozícii aj funkcia úpravy teploty farieb, a rovnako tak som bol spokojný aj s pozorovacími uhlami. Oblasť, kde by som videl priestor na zlepšenie, sa týka maximálnej hodnoty jasu. Pri používaní na slnku automatická regulácia vytiahla jas na maximum, ale nedá sa povedať, že by to bola úplne komfortná hodnota. Pri používaní v slnečnom exteriéri sa kvôli lepšej čitateľnosti upraví aj saturácia farieb. S podobným riešením som sa stretol u niektorých modelov značky Samsung.

Displej ponúka slušnú nádielku zaujímavých možností a vylepšení. Potiahnutím po spodnej lište so softvérovými tlačidlami doprava alebo doľava sa celé prostredie zmenší a používanie pomocou jednej ruky je tak o poznanie pohodlnejšie.

V zimných mesiacoch zasa oceníte možnosť ovládať displej v rukaviciach. Ďalšia zaujímavá funkcia sa nachádza v správcovi batérie. Tu si môžete zapnúť úsporný režim ROG, ktorý zníži hodnotu rozlíšenia obrazovky na 720 x 1 280 bodov. V situáciách, kedy má každé percento cenu zlata sa táto možnosť určite zíde, no ak si zvyknete na jemné Full HD rozlíšenie, toto úsporné vám zrazu bude pripadať strašne kostrbaté. Ja som ho dokázal používať iba pár hodín.

Použitiu softvérových tlačidiel ako súčasti displeja sa nebránim. V aplikáciách sa dokážu skrývať, oceníte to napríklad pri hraní hier, a prázdne miesto pod displejom aspoň využijem na opretie palca. Rovnako ako u smartfónov značky LG, aj na Huawei P9 si môžete vybrať, či chcete mať krok späť napravo alebo naľavo, prípadne si k známej trojici môžete pridať aj tlačidlo na otvorenie panelu upozornení.

Ako je to u spoločnosti Huawei zvykom, aj v P9 zabezpečuje výkon čipset z vlastnej továrne. Konkrétne ide o Kirin 955 s osemjadrovým procesorom, pričom štyri jadrá sú taktované na 2,5 GHz a zvyšne štyri na 1,8 GHz. Grafiku má pod palcom procesor Mali-T880. Minuloročná vlajková loď vo mne zanechala dobrý dojem, no prekážalo mi prehrievanie konštrukcie pri záťaži. Aj Huawei P9 sa zapotí, no menej než predchodca. Pri dlhšom hraní hier, napríklad v mojom prípade Real Racing 2, už treba rátať so zahrievaním kovovej konštrukcie. Zvýšenú teplotu je cítiť, ale prechodca predsa len hrial viac. Hranie hier bolo plynulé a o poriadnej dávke výkonu nás presvedčil aj test v benchmarku AnTuTu, v ktorom Huawei P9 dosiahol 97 077 bodov.

Drvivú väčšinu času som mal nastavený inteligentný plán napájania, ktorý automaticky upravoval využívanie procesora a siete. Telefón bežal svižne, reakcie boli pohotové a počas troch týždňov používania sa neobjavili žiadne pády aplikácií ani systému. Plynulý chod systému má pod palcom RAM s pamäťou 3 GB. Aj pri viacerých spustených aplikáciách bolo voľných ešte približne 1,2 - 1,4 GB.

O prítomnosti operačného systému Android vo verzii 6.0.1 sa dozviete napríklad aj pri inštalovaní nových aplikácií, kedy už nie je potrebné odsúhlasiť množstvo povolení k fotoaparátu, posielaniu správ a podobne. Túto funkcionalitu nového Androidu si veľmi pochvaľujem. Každej aplikácii viem následne upraviť povolenia, pri jednej som ocenil možnosť vypnúť prístup k polohe, a zoznam povolení mi prehľadne zobrazí, koľko aplikácií využívajúcich niektorú funkciu telefónu má k nej reálne povolený prístup.

Nad Androidom beží nadstavba od výrobcu, ktorá sa len tak hemží zaujímavými funkciami. Na zablokovanej obrazovke na nás v spodnej časti čaká šikovný panel so štvoricou skratiek a prispôsobenie tapety.

Samostatné menu s aplikáciami chýba, a tak všetky nainštalované položky sa združujú na domácich obrazovkách. Pre prehľadnosť a lepšiu orientáciu som si viaceré súvisiace tituly nahádzal do priečinkov. Pri množstve nainštalovaných aplikácií sa zíde aj možnosť prehľadávať obsah telefónu, ktorú aktivujete potiahnutím nadol na domácich obrazovkách. Okrem vyhľadania a spustenia aplikácie vám vie táto služba aj názorne ukázať, v ktorom priečinku sa aplikácia nachádza. Ďalej je možné prehľadávať obsah správ, kontakty alebo iné podporované aplikácie. Napríklad po zadaní názvu reštaurácie sa mi hneď ponúklo vyhľadanie v šikovnej aplikácii Tripadvisor.

Po podržaní na prázdnom mieste domácej obrazovky sa okrem pridávania widgetov a zmeny tapety ponúkne aj možnosť upraviť si veľkosť mriežky. Ja som samozrejme siahol po tej najväčšej (5x5). Ďalšie úpravy vzhľadu prostredia hľadajte v aplikácii Motívy alebo po podržaní prsta na prázdnej časti domácej obrazovky. Z množstva tém si určite vyberie každý.

Horný notifikačný riadok ma okrem zobrazenia percentuálneho stavu batérie potešil zobrazovaním miniatúr notifikácií namiesto ich obyčajných ikon. Čo to znamená? Napríklad, ak mám pri kontakte v aplikácii Gmail priradenú fotku, tak namiesto nič nehovoriaceho loga Gmailu uvidím v hornom riadku obrázok odosielateľa. To isté platí aj pre notifikácie z Facebook Messengera, pre zmeškané hovory a pod. Maličkosť, ale veľmi návyková a užitočná, ktorá mňa osobne veľmi potešila.

Výsuvná lišta už tradične ponúkne viacero skratiek s možnosťou úpravy počtu a taktiež poradia. Trochu ma sklamalo, že zo šestnástich zaujímavých skratiek je možné vo výsuvnej lište naraz zobraziť iba osem plus vstup do nastavení.

Zvyšné sú skryté a neaktívne. Ja osobne by som pritom rád využíval minimálne dvanásť. Okrem tradičných funkcií tu nájdeme nahrávanie obrazovky, aj keď iba v HD rozlíšení, zapnutie funkcie MirrorShare, plávajúce tlačidlo alebo vytvorenie snímky obrazovky.

Huawei má vo svojom prostredí veľmi dobre zvládnuté aj základné aplikácie. Číselník (dialer) pochválim za zobrazenie dĺžky hovoru a taktiež dĺžky zvonenia pri zmeškanom hovore, možnosť pridať otravné čísla na blacklist či vytvorenie nového kontaktu nasnímaním vizitky.

Audio výbavu zastupuje iba prehrávač hudby, na FM rádio sa zabudlo. Prehrávač si ma získal prehľadným prostredím, funkciou zobrazenia textu, ak je k dispozícii, a taktiež aj zvukovým režimom DTS, ktorý si však užijete iba so zapojenými slúchadlami.

Najväčšiu pozornosť púta dvojica fotoaparátov na zadnej stene. Na ich vývoji sa podieľala známa spoločnosť Leica, ktorej názov sa vyníma v pravej časti vedľa fotoaparátov. Medzi nimi nájdeme ešte dvojfarebný LED blesk na snímanie v slabých svetelných podmienkach a laserové zaostrovanie. Ako už možno viete, laserové zaostrovanie je iba jedno z troch možných metód ostrenia. Okrem toho vie fotoaparát ostriť na základe výpočtu hĺbky a taktiež kontrastu.

Jeden z dvojice fotoaparátov sníma v RGB spektre, ten druhý je monochromatický. Napriek nie najväčšej svetelnosti fotoaparátov (f/2.2) a chýbajúcej optickej stabilizácii obrazu, vie P9 práve vďaka výbornej spolupráci dvojice fotoaparátov aj v noci zhotovovať snímky veľmi slušnej kvality. S Huaweiom P9 som počas troch týždňov zhotovil niekoľko stoviek fotografií a výsledok prezretý na veľkej obrazovke stál zato. Poďme sa na jeho možnosti pozrieť súčasne s popisom prostredia.

Fotoaparát viem rýchlo spustiť aj dvojitým stlačením tlačidla hlasitosti. Po spustení sa automaticky zhotoví fotografia a následne sa na obrazovke zobrazí údaj o čase, ktorý ubehol od spustenia po nasnímanie. Efektné. Väčšinou sa hodnoty pohybovali okolo 1,1 sekundy. Problém je však v tom, že hneď nasnímaná fotografia je v drvivej väčšine prípadov neostrá, preto som namiesto spustenia a snímania zvolil v možnostiach fotoaparátu iba režim spustenia.

Fotoaparát budete zrejme najčastejšie používať v automatickom režime. Aj tu dokáže P9 snímať v maximálnom 12-megapixlovom rozlíšení pri pomere strán 4:3, rovnako ako iPhone 6S, SE alebo Samsung Galaxy S7. Prostredie automatického režimu je dosť jednoduché. Naľavo nájdeme iba pár filtrov, režim snímania fotografií s malou hĺbkou ostrosti, prepnutie na predný fotoaparát a ovládanie režimu blesku. K podrobnejším nastaveniam sa dostanete potiahnutím zhora pri snímaní naležato. Trochu ma mrzí, že sa ponuka nastavení neprispôsobí orientácií telefónu, a vy tak musíte buď precvičiť krk alebo telefón na chvíľu otočiť. Nastavenia sú aj v tomto režime veľmi bohaté, no pravdupovediac, po úvodnom prispôsobení som do nich zachádzal iba minimálne.

Potiahnutím nenápadnej ikony vedľa softvérovej spúšte smerom doľava sa fotoaparát prepne do manuálneho režimu s možnosťou prispôsobenia spôsobu merania, času uzávierky, hodnoty ISO, expozičnej hodnoty, spôsobu ostrenia a vyváženia bielej. Ja som v manuálnom režime využíval najmä čas uzávierky, a to pri snímaní nočných fotografií. Vtedy však treba mať poruke statív, prípadne nájsť miesto, kam telefón oprieť a následne využiť časovač snímania. Pri troche experimentovania s časom uzávierky boli fotografie naozaj veľmi pekné.

Podobne ako u predchádzajúceho modelu, aj pri P9 sa kladie veľký dôraz na snímanie nočných fotografií. Okrem manuálnej úpravy sa v ponuke režimov nachádza aj režim nočný záber s možnosťou úpravy ISO a expozície a režim špeciálne efekty. Tu nájdeme napríklad režim pre zachytenie svetelných stôp pohybujúcich sa áut, zachytenie svetelných graffiti alebo hviezdnej oblohy. Pri potulkách nočným mestom viete s P9 a mini statívom vo vrecku zachytiť veľmi pekné snímky.

Viac než nočné fotografie a farebné snímky ma na modeli P9 bavili práve tie čiernobiele, ktorých počet v galérií na konci testovania aj prevládal. Jednou z výhod snímania čiernobielym fotoaparátom je väčšia detailnosť záberov v horších svetelných podmienkach. To sa mi potvrdilo napríklad pri snímaní v nočnej MHD, kedy farebná fotografia zhotovená iba z ruky bola viac rozmaznaná a tmavšia. Čiernobiele snímanie si ma skrátka získalo. Aj v tomto režime platí, že potiahnutím tlačidlá vedľa spúšte sa viem z automatického režimu dostať do manuálneho, s tak bohatými možnosťami, ako to je pri farebnom snímaní.

Po HDR režime som siahal často, no po prezretí výsledných fotografií sa mi potvrdilo, že vo viacerých prípadoch odvádza automatika slušnú prácu a HDR je zbytočné. Ďalej medzi režimami nesmie chýbať panoráma a príjemným spestrením pre niekoho môže byť aj režim krása, známy najmä z predných fotoaparátov.

Fotoaparát hodnotím ako nadpriemerný a najmä snímanie čiernobielych fotografií ma veľmi bavilo. Ostrenie a taktiež snímanie viacerých snímok po sebe bolo pohotové. Menším mínusom bolo pre mňa iba občasné pomalšie prepínanie sa medzi režimami. Inak fotoaparátu naozaj nemám čo vyčítať.

UKÁŽKA FULL HD VIDEA (súbor 225 MB, MPEG4; 1920 x 1080 b., 60 fps; celkovo: 259 MB / min.)

UKÁŽKA VIDEA PREDNEJ KAMERY (súbor 47 MB, MPEG4; 1280 x 720 b., 30 fps; celkovo: 94 MB / min.)

Pozrime sa aj na nahrávanie videa. Tu P9-tka za súčasnými vlajkovými loďami trochu zaostáva a prekvapujúco neponúka 4K rozlíšenie. Pred pár mesiacmi by sme jej to možno ešte odpustili, no 4K televízory medzičasom navštívili aj dostupnejšie cenové relácie, a tak sa podpora 4K pri vlajkovej lodi stáva nepísaným pravidlom. P9 dokáže nahrávať maximálne vo Full HD rozlíšení s 30 alebo 60 fps. Ale ani pri Full HD rozlíšení to nie je výsledok, ktorý by sa na high-end patril. Výsledným videám chýbala ostrosť a automatické zaostrovanie je na iPhonoch či top Samsungoch plynulejšie a presnejšie.

ikona

Porovnanie fotoaparátov: Huawei P9 vs. iPhone SEDvojica 12 Mpix fotoaparátov v Huawei P9 bola vyvinutá s firmou Leica. Porazí čínsko-nemecká spolupráca imperialistickú novinku od Applu s rovnakým rozlíšením?

Do tenkého tela sa podarilo výrobcovi napratať batériu s kapacitou 3 000 mAh. Ide skôr o priemernú hodnotu a presne taká bola aj výdrž. Pri mojom bežnom používaní som pred odchodom z práce dal telefón ešte na chvíľu do nabíjačky. Pre istotu. Pol štvrtej poobede a po približne dvoch hodinách a dvadsiatich minútach zapnutého displeja bol stav batérie 32 %.

Za ďalší priemer možno označiť dobu nabíjania. Po hodine strávenej v nabíjačke sa kapacita z 2 % zvýšila na 65 %, čo rozhodne nepatrí medzi to najlepšie. Pri kratšom, napríklad polhodinovom pobyte v zásuvke sa kapacita zvýšila o približne 30 %.

Výhody:

+ dizajn

+ tenké a súčasne pevné kovové prevedenie

+ kvalitný reproduktor

+ pohotová čítačka odtlačkov s ďalšími možnosťami využitia

+ pekný 2.5D displej s pokročilými funkciami (zmenšenie prostredia, zníženie rozlíšenia...)

+ výkon

+ USB 3.0

+ svižné reakcie

+ prepracované prostredie (miniatúry v hornej lište, motívy...)

+ výborný fotoaparát

Nevýhody:

- chýba rozsvietenie displeja dvojitým poklepaním

- nahrávanie videa maximálne vo Full HD rozlíšení (priemernej kvality)

- chýba infračervený port

- chýba FM rádio

- priemerná výdrž

- chýba zvýšená odolnosť

- malá ponuka krytov a iného príslušenstva

- USB-C môže byť obmedzením

Orientačná cena: 549 € (mobilonline.sk)

Záver

Po vydarenej minuloročnej vlajkovej lodi tu máme vyspelejšieho nástupcu, ktorý jasne dáva najavo, kam spoločnosť smeruje. Najvyššie. S rastúcim povedomím o značke rastie každým rokom aj cena vlajkových lodí, no stále iba natoľko, aby sa pozitívne odlíšila od zabehnutej konkurencie.

Lenže nižšia cenovka má v tomto prípade svoje opodstatnenie. Aj pri modeli P9 si Huawei nechal priestor na šetrenie, ktoré mu umožnilo predstaviť vlajkovú loď s cenovkou nižšou než je to u zabehnutej konkurencie. Nenájdeme tu napríklad jemný QHD displej, odolnosť, podporu rýchleho alebo bezdrôtového nabíjania, ba dokonca ani podporu nahrávania 4K videí.

Napriek vyššie spomenutým nedostatkom však P9 podľa mňa za to stojí a po poklese úvodnej ceny by som o ňom uvažoval. Kvôli hodnotnému kovovému prevedeniu v tenkom tele, peknému displeju a najmä dvojitému fotoaparátu, ktorý si ma svojimi možnosťami získal.

Videorecenzia

Ukážkové snímky z mobilu

panorama

Diskusia k článku:

Wayne 10.05.2016 - 17:13

Bol som si ho osahat v kamennej predajni. Nie je to zle, ale stale mam vo vnutri seba predsudky, vysolit za nieco s logom huawei 500+ eur, uff, neviem. Pri takom Samsungu alebo Apple mi to neprekaza, a pritom tie telefony maju marginalne rozdiely. V dlani som citil pristroj niekde medzi 350-400e ako novinku, to by bolo OK. Strasi ma hlavne zbytkova cena po par dnoch. Clovek si kupi taketo nieco a nepreda to, ak by chcel vyskusat iny model, pretoze nik "bazarovy" za toto tolke peniaze nevysoli - aj preto je to trochu strasiak. Dnesne telefony su vacsinou na jedno kopyto a nemaju sa kam velmi posunut, iba ak by priniesli nejaky zauijmavy a sviezi napad. Huawei tu pridanu hodnotu (zatial) nema, a radsej by som od nich videl nieco parametrami smerom k nexusu 6p, rovnako aj cenou, bez EMUI (osobna preferencia). Clovek si kupi tento telefon a premysla, Hm, co teraz, v stanku s puzdrami toho nan vela nemaju, v kamennych elektrach je tiez minoritne zastupeny prislusenstvom, tak ho len strazit ako oko v hlave. Paci sa mi ako Huawei posuvaju kazdy rok latku vyssie a vyssie, som velmi zvedavy na tohtorocne modely Lenova, Vibe X3 je pre mna zatial ich najdospelejsi smartfon. Obe firmy urcite napreduju, ale este nie su tam, kde povedzme Samsung, Apple...

x_newys11.05.2016 - 10:06 Trvalý odkaz

prebudenie displaya pri polozeni na stole sa da poriesit BT prislusenstvom (hodinky, naramok atd..)vtedy netreba zadavat kod. snimac prstov reaguje poslabsie na spoteny prst, to mi niekedy lezie na nervy. huawei okrem toho ponuka do 3 mesiacov od kupy vymenu displaya bez udania dovodu..

Me_Gusta11.05.2016 - 22:50 Trvalý odkaz

Wayne, nebodaj si kupuješ obaly v stánkoch? :)
Inač máš pravdu, ale všetky telefony strácajú rýchlo svoju cenu. Kúpiš si S7 za 600€ a o rok ti ho za 300€ nebude chcieť nikto kúpiť a to si ho aj pár krát topneš ;)

LOL12.05.2016 - 00:21 Trvalý odkaz

vzdy sa da predat nadpriemerne dobre. staci len spravne napisat inzerat a najde si to svojho "ochotneho" kupcu, ktory za to da aj mnou ponukanu cenu. pred 2 mesiacmi som tak predal cez bazos novy iPhone 5S za 350 (kupil som v obchode za 309), Huawei P8 za 330 (kupene za 280) alebo Lumia 550 za 80 (kupena za 49). Staci par takychto fonov mesacne a je to dobre prilepsenie :)

Celá diskusia 16 príspevkov