Facebook a Cambridge Analytica - o úniku vašich dát v skratke

Facebook v posledných týždňoch zapĺňal titulky webov, denníkov a televízií. Akcie firmy sa prepadli najvýraznejšie v histórii a časť používateľov vyzývala na hromadné rušenie profilov.

Čo sa vlastne stalo? Centrom škandálu je londýnska spoločnosť Cambridge Analytica, ktorá sa zaoberá zbieraním dát, ich výskumom a následným využitím na komerčné a politické účely. Firmám podľa svojich slov pomáha lepšie poznať zákazníkov (čo sa hodí pri cielení reklamy), politikom zas s oslovovaním potenciálnych voličov, vďaka skúmaniu ich názorov a reakcií.

Služby Cambridge Analytica si v júni 2016 objednal aj tím vedúci (dnes už vieme že úspešnú) prezidentskú kampaň Donalda Trumpa. Treba podotknúť, že až do tohto bodu netreba v spojení hľadať nič nekalé. Spoločností a jednotlivcov zaoberajúcich sa politickým marketingom nájdeme aj na Slovensku a v ostatných krajinách, kde má význam viesť tradičné kampane k demokratickým voľbám.

Takéto tzv. data-miningové spoločnosti však na beh svojich výpočtov a algoritmov využívajú aj tisícky botov, inými slovami falošných účtov. Tie postujú rôzne články, využívajú hashtagy a sledujú mieru odozvy, počet komentárov, lajkov a retweetov skutočných používateľov.

Vynára sa teda otázka, či by Facebook, Twitter a ďalší nemali proti spoločnostiam typu Cambridge Analytica dôraznejšie zakročiť a či by sme ako používatelia nemali byť znepokojení, že možno komunikujeme s falošnými botmi skúmajúcimi naše správanie.

Ak z dát vysvitne, že časť verejnosti horúčkovito reaguje napríklad na články o údajnej korupcii protivníka, politik s takýmito informáciami môže tému otvoriť na každom verejnom vystúpení. Nezávisle na tom, či sa zakladá na pravde alebo nie. Rovnako tak môže platenou propagáciou znásobiť dosah akýchkoľvek dobre čítaných článkov s pozitívnymi alebo negatívnymi reakciami v určitej skupine voličov. Presne tak, ako práve potrebuje, samozrejme, opäť nezávisle na tom, či pochádzajú z dôveryhodného spravodajského webu alebo konšpirátorských sietí šíriacich "fake news".

Facebook už priznal, že počas prezidentských volieb v roku 2016 zobrazil aj reklamu za približne 100-tisíc dolárov, ktorá bola nakúpená pochybnými ruskými spoločnosťami. Toto je bod, na ktorý odkazujú podozrenia zo zásahov cudzích krajín do výsledkov amerických volieb.

Cambridge Analytica spolupracovala aj s Aleksandrom Koganom, profesorom psychológie z Cambridgeskej univerzity. Ten už rok predtým na najpopulárnejšej sociálnej sieti vytvoril aplikáciu thisisyourdigitallife. Stiahlo si ju 270-tisíc používateľov, ktorí v nej potvrdili súhlas s prístupom k informáciám o svojich priateľoch, bydlisku a lajkovaných stránkach. Kogan ich následne posunul ďalším spoločnostiam, čím porušil podmienky Facebooku pre developerov. Tie odovzdávanie údajov alebo ich predaj výslovne zakazujú.

Je na používateľoch, do akej miery budú súčasné kauzy považovať za zásadné a nakoľko z nich budú viniť priamo Facebook. Mark Zuckerberg založil Facebook so svojimi spolužiakmi počas štúdií. Projekt im rástol pred očami a data-miningové spoločnosti, podvodníci či dokonca skupiny s ambíciami ovplyvniť politický vývoj v zahraničí sa ho postupom času naučili využívať spôsobmi, na ktoré sa Facebook mohol len ťažko pripraviť vopred.

Iný pohľad môže tvrdiť, že s rastúcim počtom používateľov (a ich osobných dát) rastie aj zodpovednosť a povinnosť konať proaktívne, neustále analyzovať riziká a vylepšovať podmienky používania. Niektoré z týchto bodov zrejme Facebook vyslovene odflákol.

Aplikácie od Cambridge Analytica napríklad síce minimálne sčasti pracovali aj s údajmi, na ktorých zdieľanie im používatelia dali výslovné povolenie zaškrtnutím potrebných políčok, no vďaka rôznemu prepojeniu facebookových profilov sa dostali aj k údajom osôb, ktoré tak neurobili. Stačilo, ak aplikácie používali vaši priatelia. Vy síce nie, no odkryté boli aj tak. Podľa Facebooku bolo takýmto spôsobom nesprávne naložené s dátami od 87 miliónov používateľov. Zväčša z USA.

V smartfónoch s Androidom zas Facebook zhromažďoval údaje o hovoroch a SMS správach. Povolenia ste mu na to zaškrtnutím potrebných políčok po inštalácii možno dali (v prípade, že bol Facebook nainštalovaný výrobcom smarfónu už pred rozbalením, možno ani nie), no otázkou zostáva, na čo ich spoločnosť potrebuje či využíva. A čo deti a neskúsení používatelia, ktorí všetkým zobrazeným oknám a otázkam nevenujú dostatočnú pozornosť? Mali by na nich myslieť regulačné orgány a možnosti Facebooku, Googlu či iných obmedziť, podobne ako to urobia pravidlá okolo GDPR pripravované Európskou úniou?

Zlá publicita a hrozba odchodu nahnevaných používateľov samozrejme nútia Facebook k ochrane svojho biznisu a zavádzaniu zmien lepšie chrániacich súkromie každého, kto ho používa aspoň teraz, dodatočne. Sieť už zrušila prístupy a aplikácie tvorcov, ktorí porušili jeho podmienky, zablokovala možnosť vyhľadávania profilov podľa e-mailu alebo telefónneho čísla a predstavila ďalšie zmeny.

Zuckerberg prišiel dobrovoľne vypovedať pred príslušný výbor amerického Kongresu, takže verejnosti možno v dohľadnom čase pomôže k bezpečnejšiemu surfovaniu aj sprísnenie niektorých zákonov, ak sa do problematiky vložia vlády a široká verejnosť. Hoci tí, ktorí dva dni vypočúvania sledovali môžu potvrdiť, že niektorí zo zvolených zástupcov o fungovaní internetu nevedia oveľa viac, než bežný majiteľ moderného smartfónu.

Internet sa neustále mení a na to čo, s kým a kde zdieľame, by sme si mali dávať pozor v prvom rade my, používatelia. Od prevázkovateľov služieb ale požadujme jasné podmienky a dôkladnú ochranu našich dát. Ak to stačiť nebude, na rade môže byť sprísnenie pravidiel a kontroly.

Zdroj: theguardian.com, The Verge

Diskusia k článku:

Začať diskusiu